Zoo

12. května 2017 v 12:43 | Majka :3 |  Hračka
Ďakujem veľmi pekne za komentáre. Vlastne som ani nečakala, že by niekto mohol chcieť ešte pokračovanie, ale som úprimne rada :) Konečne sa môžem znovu venovať písaniu, aj keď nie úplne naplno. Je to však oveľa lepšie. V najbližších dňoch ešte urobím nejaké zmeny na blogu, o ktorých vás samozrejme budem informovať.
Ale teraz už len prajem príjemné čítanie a budem vďačná za každý komentár či hviezdičky! ♥





Ravena som už viac ako týždeň skoro ani nevidel, vyhýbal sa mi, za čo som bol nesmierne vďačný. Naopak, od Shira som nemal snáď ani chvíľu pokoja. Bol pri mne snáď na každom kroku, keď nepočítam vyučovacie hodiny. Už som ani nedokázal rozlíšiť, či je milý alebo otravný.
"Môžeš mi vysvetliť, čo to zase robíš?" otočil som sa čelom k Shirovi, ktorý nás akurát prenasledoval.
"Len dávam pozor, aby sa k tebe priblížili neprajné a zlé osoby," tváril sa ako neviniatko, aj keď na mňa to už neplatilo. Pred dvomi dňami ma prinútil prezradiť mu môj problém s Ravenom a od tej doby mi div nelezie domov do postele!
"Tvoja starostlivosť je milá, ale myslím si, že s Hikarim pri sebe sa mi nič nestane. Navyše sa máme stretnúť s Daichim a on na mňa dá dostatočný pozor," popravil som si tašku prehodenú cez rameno. Shiro sa zamračil a pristúpil tesne ku mne.
"Mám snáď na Daichiho či Hikariho žiarliť? Tráviš s nimi kopec času a mne sa skoro nevenuješ," jeho výraz zjemnel. Zatvoril na chvíľu oči a než sa na mňa znovu pozrel, tíško si povzdychol. "Nájdeš si na mňa cez víkend čas?" bol som zo zmeny jeho nálady zmätený. Až tak ho trápilo, že sa mu málo venujem?
"V sobotu nemám nič v pláne, takže sa ti môžem venovať," usmial som sa na Shira, ktorého tvár sa okamžite rozjasnila.
"Vážne? Skvelé! A mohol by som sa teraz k vám pridať?" hodil prosebnými očkami po mne a Hikarim, nad čím som len zavrtel hlavou a otočil sa, aby som pokračoval v ceste.
"Ak nebudeš vyvádzať," dodal som pre istotu, aby to nepochopil ako odmietnutie. Shiro neváhal ani sekundu a zrovnal s nami krok.

"Ahoj," pozdravil nás Daichi uprostred rozhovoru v našej obľúbenej kaviarni. Medzitým, čo sme ho pozdravili, sa už stihol posadiť k Hikarimu a dať mu drobnú pusu na tvár. Shiro nad tým len pozdvihol obočie a zvedavo sa pozrel na mňa.
"Na mňa sa nepozeraj, v ich vzťahu sa strácam," pokrčil som ramenami. "Pravdepodobne spolu chodia, ale neviem to isto," dodal som.
"Mohol si sa pokojne opýtať, od včera spolu oficiálne chodíme," pritiahol si Daichi červenajúceho sa Hikariho k sebe a postrapatil mu vlasy.
"Páni, gratulujem!" zdvihol Shiro palec na znak chvály a potom si podobne pritiahol k sebe moju maličkosť.
"Čo hovoríš, zlatko? My kedy to dáme dohromady?" do tváre sa mi okamžite nahrnula krv, preto som ho od seba odtlačil a otočil sa na druhú stranu.
"Ešte stále ťa skoro vôbec nepoznám a vôbec!" otočil som sa k nemu s nafúknutými tvárami, "nemám v pláne s niekým v blízkej dobe chodiť a… Si chlap!" posledné slová zo mňa vypadli neplánovane. Shiro si podoprel rukou bradu a pousmial sa.
"Je nejaký problém v tom, že som chlap? Necítiš sa so mnou dobre?" nechcel som mu odpovedať a ani podobnú tému rozoberať, preto som uhol pohľadom a nahodil pohľad týraného šteňaťa.
"Shiro!" pri oslovení môjho spoločníka som zdvihol zrak a videl ako doňho Daichi drgol.
"Ja viem, prepáč, Yuki," pohladil ma Shiro po tvári a viac sa k téme "chodenie" nevrátil. Aj z toho dôvodu som sa už pokojnejší otočil k našim spolusediacim.
"A kto nakoniec rozhodol, že sto dáte dohromady?" zaujímal sa Shiro, pričom ja som sa pustil do svojej horúcej čokolády.
"Samozrejme, že ja! Hikari by sa nevykoktal ani za pol roka, nie to ešte včera," začudovane som sa pozrel na svojho spolužiaka.
"To sa dosť divím, Hikari mi predtým prišiel drsnejší," načal som tému, ktorá očividne upútala Daichiho pozornosť.
"Drsnejší?" so zdvihnutým obočím si prehliadol svojho priateľa a znovu stočil svoj zrak späť na mňa. "O tom mi porozprávaj."
"Druhý deň, keď sme sa spolu začali baviť, si ku mne prisadol s tým, že čo s tebou mám. V ten moment som mal pocit, že by bol schopný mi aj jednu vraziť. Na druhú stranu, v priebehu pár minút sa jeho postoj zmenil a už sa predo mnou červenal," zachichotal som sa pri tej spomienke a uhol pred Hikariho rukou.
"Povedal som ti, aby to zostalo medzi nami!" urazene od nás odvrátil tvár, na čo si ho Daichi pritiahol k sebe a dal mi ďalšiu pusu na tvár.
"Nevedel som, že by si sa kvôli mne dokonca pobil," bolo celkom vtipné pozorovať ich. Bolo mi jasné, že Hikarimu bude s Daichim dobre. Je to úžasný chalan. Ani by si lepšieho nemohol nájsť. Očami som zablúdil k Shirovi, ktorý popíjal svoj čaj a pobavene pozoroval náš nový pár. Na moment som si predstavil nás ako pár, no hneď som tú myšlienku zatlačil do kúta. Ešte len nedávno som sa dostal z rúk brata a už by som sa dobrovoľne vrhal do náruče druhému? Kde som nechal rozum?
"Nad čím premýšľaš?" prerušil tok mojich myšlienok Shiro a ja som si až teraz uvedomil, že všetci traja na mňa upierajú trochu ustaraný pohľad.
"Prepáč, nenapadlo ma, že by ti mohlo vadiť..."
"Blázniš? Vy mi nevadíte ani prinajmenšom! Jednoducho som sa zamyslel, to je všetko," ohradil som sa. Samozrejme, že mi ich vzťah nevadil, ba naopak, bol som zaň rád.
"Fajn, čo máte inak v pláne tento víkend?" pohliadol som na Shira a späť na Daichiho, ktorý otázku položil.
"Shiro si sťažoval, že sa mu málo venujem, takže som s ním chcel v sobotu niekam vyraziť," vysvetlil som.
"Chcel som ísť s Yukim do Zoo, ale pokiaľ nemáte žiadny program, môžete ísť s nami. Aj Yukiho to podľa mňa bude baviť oveľa viac," netušil som ako veľmi môže byť niekto všímavý a obetavý, no momentálne som bol za Shirovu ohľaduplnosť nesmierne vďačný.
"To by bolo skvelé, poďme s nimi do Zoo," zapojil sa do debaty po dlhej dobe aj Hikari. A tak sme si naplánovali perfektný sobotňajší deň.


"Yuki!!" dorazil ku mne ako prvý Shiro. Akosi som nemohol v noci spať, preto som bol o pol hodiny skôr na mieste stretnutia.
"Shiro, ahoj," pozdravil som ho, keď ku mne dobehol.
"Nie si tu príliš skoro? Ako dlho čakáš?" pozrel sa na hodinky, asi či náhodou nemešká.
"V pohode, nemohol som spať, tak som vyrazil z domu skôr. Čakám tu asi len pol hodinky," prezradil som a všimol si približujúcich sa postáv.
"Mohol si.. Vlastne nie, nemohol si mi zavolať. Ešte sme si totiž nevymenili telefónne čísla." To bol fakt. Akosi sme na výmenu čísiel zabudli. Z vrecka som si vytiahol mobil a zvolil možnosť pridania nového kontaktu.
"Diktuj," Shiro mi bez námietok povedal svoje číslo, ktoré som si uložil a potom som ho prezvonil, aby mal aj on moje číslo.
"Ďakujem," dal mi jemnú pusu na tvár, ktorá mi nahnala červeň do tváre, no inak som nereagoval.
"Ste tu celkom skoro. Čakal som, že budete meškať. Ahoj Yuki, Shiro," dorazili k nám aj Daichi s Hikarim.
"My? Skôr vy by ste mali dôvody na meškanie," vyplazil som na nich nezbednícky jazyk a a uhol výchovnému pohlavku.
"Neprovokuj hneď zrána," varoval ma Daichi. Pokrčil som ramenami a vyrazil smer ku vchodu. Vstupné mi zaplatil Shiro, keďže som sa s ním nechcel hádať. Vraj on ma pozval, tak platí. Aspoň som ušetril.
"Ktorým smerom chcete vyraziť?" rozhliadol som sa. Boli len dve možnosti - buď pôjdeme rovno alebo doprava.
"Čo ísť rovno a prejsť všetky časti Zoo tou najjednoduchšou cestou? Keby sme šli doprava, v tejto časti," ukázal som do mapy, "by sme sa museli vrátiť naspäť a zbytočne by sme si to obchádzali," vysvetlil som im svoj nápad a našťastie s ním všetci súhlasili.

Zbožňoval som zvieratá, to sa nedalo poprieť. V Zoo som nebol už pekných pár rokov, a preto ma potešilo, že Shiro vybral práve toto miesto. Ani som nezaregistroval, kedy som sa chytil Shirovej ruky. Bol to však príjemný pocit, mať niekoho pri sebe. Preto som jeho ruku ani nepúšťal.
"Vidím na tebe, že sa ti tu viac než páči," skonštatoval Shiro, keď sme si po dvoch hodinách konečne sadli. Vzal som si ponuku miestneho občerstvenia a začítal sa.
"Nebol som tu roky, ako by sa mi mohlo nepáčiť?" stíhal som mu pri čítaní odpovedať.
"Vidím, že si vy dvaja veľmi dobre rozumiete. Skutočne to nechcete dať dohromady?" nahodil Hikari, na ktorého som po tej otázke uprel pohľad.
"Zase s tým začínate?" odložil som ponuku bokom a pretrel si spánky. Bolo únavné im dookola vysvetľovať, že pre mňa nie je jednoduché vrhnúť sa do vzťahu. Shiro je úžasný, milý a pozorný, lenže… Ja nemôžem.
"Nechajte ho. Nešli sme von, aby sme riešili hlúposti," zastal sa ma Shiro a Daichi tiež niečo Hikarimu pošepkal.
"Dajte mi čas, aj ja som len človek a potrebujem si isté veci urovnať. Keby sa nestalo to, čo sa stalo, verte mi, že to dáme so Shirom dohromady skôr, než vy dvaja." Snažil som sa odľahčiť situáciu, čo sa mi nakoniec aj podarilo.
"Čo si objednáme?" naklonil sa Shiro ku mne bližšie, aby videl do lístka s ponukou.
"Premýšľam nad hranolkami a k tomu Fantu," podal som Shirovi lístok a počkal, kým si všetci vyberú, aby som to mohol ísť objednať.
"Počkaj, idem ti pomôcť," vstal zároveň so mnou Daichi a nedal Shirovi šancu na protest. To ma pobavilo. Mal z neho rešpekt, aspoň z niekoho.
"Shiro je skvelý chalan a je vidieť, že ťa má veľmi rád," pustil sa Dai do rozhovoru, kým sme čakali na našu objednávku.
"Viem, kam tým mieriš. Ver mi, že ja všetko vidím, nie som slepý. Lenže niektoré veci potrebujú čas. S Ravenom to len nedávno skončilo a necítim sa psychicky pripravený na vzťah. Nie po tom všetkom," snažil som sa mu to rozumne vysvetliť, i keď som vedel, že ma Dai chápe.
"Je mi to jasné, veď nie si hlúpy. Len chcem, aby si vedel, že nech sa stane čokoľvek, budeme tu s Hikarim pre teba," Daichiho úsmev ma upokojil. Pokýval som hlavou, že viem, že sú tu pre mňa. Sú moji prví a jediní priatelia po dlhej dobe.

"Veľmi dobré občerstvenie tu majú na to, že je to len malý bufet v Zoo," skonštatoval Hikari, keď sme naplnili žalúdky a uhasili smäd.
"Úplne súhlasím, ale zvládneme takto najedení ísť ďalej?" Shiro nás podceňoval. Akčne som sa zdvihol, až som skoro prevrátil stoličku a uškrnul sa.
"Nehovor, že ty už nevládzeš?" jasná výzva, ktorú Shiro prijal. Vystrelil zo stoličky za mnou a i keď som sa mu snažil utiecť, nepodarilo sa mi to. Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe.
"Máš pocit, že nevládzem?" škeril sa mi do tváre, čo sa mi príliš nepáčilo, ale nič som s tým nenarobil. Chcel som mu odpovedať, keď sa mi za chrbtom ozval známy hlas.

"Yuki?" vydesene som sa otočil za známym hlasom a v momente som strnul.
"R-Raven..." vykĺzlo mi z úst a do očí sa mi nahrnuli slzy. Nie. Prečo? Prečo tu a teraz? Čo mi zase urobí? Shiro ma objíma. Potrebujem sa dostať preč, on ma zabije. Znásilní. Znovu to nechcem zažiť, už nie!! Shiro, pusť ma, prosím… V duchu som kňučal a prosil, ale navonok som sa nezmohol na nič. Vnímal som len Ravena a des, ktorý ma kvôli nemu obklopil.


Bozk. Niekoho pery sa dotkli tých mojich. Až v ten moment som bol schopný uvoľniť svoje stuhnuté telo, zatvoriť oči a poddať sa tomu okamžiku.




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Hatachi | Web | 12. května 2017 v 20:00 | Reagovat

Věřim, že Raven Yukiho miluje, ale za to, co mu udělal ho Yuki bude dlouho nenávidět. A snad sá Shirovi šanci...
No jsem moc zvědavá, co bude dál. Těšim se na další díl.

2 Michalette | 12. května 2017 v 21:59 | Reagovat

Som moc zvedavá s kým Yuki ostane, žeby nakoniec odpustil Ravenovy a bola by trojka? :D :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama