Spolu?

19. května 2017 v 16:04 | Majka :3 |  Hračka
Ahojky. K dnešnej časti nemám veľmi čo dodať, asi len príjemné čítanie a nezabudnite. Za vaše komentáre a hodnotenia budem vždy veľmi vďačná. :) ♥





Keď som si uvedomil, kde a v akej situácii sa nachádzam, okamžite som od seba osobu bozkávajúcu ma odstrčil. Pohliadol som na miesto, kde pred tým stál Raven, no už tam nikto nestál.
"Yuki?" dotkol sa niekto môjho ramena, no ruku som vyľakane odstrčil. Až potom som zistil, že to bol Shiro.
"Prečo? Prečo si ma pobozkal?" rozochvel som sa pri myšlienke, čo mi Raven po tomto všetkom môže urobiť.
"Prepáč, reagoval som bez premýšľania. Ale prišlo mi to ako najlepšie riešenie. Vyzeral si strašne vydesene," hádzal po mne Shiro smutným a ospravedlňujúcim pohľadom. V ten moment mi došlo, že sa chovám ako idiot. Mal by som mu poďakovať a nie mu niečo vyčítať. Povzdychol som si a Shira bez premýšľania objal. Oprel som si hlavu o jeho rameno a uvoľnil sa. Stále som mal z Ravena strach, no nemusel som kvôli svojmu strachu odmietať pomoc druhých.
"Prepáč a ďakujem," pošeptal som mu do hrude. Na chrbte som ucítil Shirove dlane a do vlasov mi vtisol jemnú pusu.
"Nemáš vôbec za čo. Budeme pokračovať v prehliadke Zoo?" odtlačill si ma od seba a už s oveľa šťastnejším výrazom mi pohliadol do očí. Prikývol som a pozrel sa aj na Daichiho s Hikarim. Tí mali v tvárach nepopísateľný výraz.
"Pokračujeme?" opýtal som sa, pričom som sa od Shira odtiahol úplne, no chytil som ho za ruku. Nebol som síce ešte úplne rozhodnutý, ale chcel som sa prestať báť Ravena a dať šancu druhým ľuďom. Určite sú oveľa lepší ľudia ako môj brat a Shirovi verím.
"Si vážne v poriadku? Nevyzeral si dobre pri stretnutí so svojim bratom. Môžeš ho znovu vidieť, nechceš radšej ísť inam a Zoo si prejdeme nabudúce?" ako vždy aj teraz bol Daichi veľmi starostlivý. S úsmevom som zavrtel hlavou, nebudem sa mu naveky vyhýbať.
"V pohode, nenechám si snáď pokaziť spoločný deň s priateľmi," určite sa nebudem riadiť tým, či som niekde svojho podareného brata stretol alebo nie.
"Inak, neurobíme si fotku?" vypadlo znenazdajky z Hikariho, s čím sme všetci nadšene súhlasili. Prešli sme o kúsok ďalej, kde sme poprosili jednu pani, aby nás vyfotila. Keď sme boli vyfotení, poďakovali sme a vydali sme sa prezrieť ďalšiu časť Zoo.


"Ahhh, som unavený," oprel sa Hikari o Daichiho, keď sme vyšli zo Zoo. Keď som sa pozrel na hodinky, musel som uznať, že sme sa zdržali pekne dlho. Nenapadlo by ma, že prejsť Zoo bude trvať tak dlho. Je pravda, že u niektorých výbehov sme sa zdržali dlhšie a urobili sme si aj pár prestávok, ale aj tak. Okolo pása sa mi obmotali Shirove ruky a ja som sa oňho chrbtom oprel. Bolo to dosť príjemné, skoro akoby sme spolu chodili. Do tváre sa mi nahrnula červeň a pohladil som Shira po ruke.
"Tak čo hrdličky, zájdeme si ešte niekam alebo chcete mať súkromie?" Daichi nás celkom rád provokoval, aspoň mňa. Zaklonil som hlavu, aby som videl Shirovi do tváre.
"Čo by si chcel robiť?" zaujímal som sa. Nechcel som, aby bolo všetko len podľa mňa.
"Ja už toho mám dnes celkom dosť, sadnúť si pôjdeme poprípade zajtra?" navrhol a pohliadol aj na našich dvoch spoločníkov.
"Súhlasím," dodali Dai a Hikari jednohlasne.
"Ďakujem za super deň, zavoláme si a dohodneme sa, kedy a kam si ešte zájdeme, hm?" s tým som sa od Shira odtiahol a chcel som sa vydať domov - sám. Bolo to totiž na opačnú stranu ako býval Dai a vsadil by som krk na to, že Hikari bude spať uňho. A Shiro - o ňom som vlastne ani nevedel, kde býva.
"Jasné, tak sa majte pekne," rozlúčili sa s nami Dai a Hikari a vydali sa svojou cestou. Hodil som očkom po Hikarim, ktorý sa ku mne po ceste od Zoo pripojil.
"Bývaš týmto smerom? Ak nie, nemusíš so mnou ísť až domov," uistil som ho, že domov to ešte zvládnem aj sám. Shiro ma však len chytil za ruku a pokračoval so mnou ďalej.
"Bývam len pár ulíc od teba, takže sa vôbec netráp tým, že ťa odprevadím domov." Úprimne, vôbec mi nevadilo, že ma chcel odprevadiť domov. Začínal som si zvykať na jeho správanie sa ku mne a dosť sa mi to páčilo. Bolo to oveľa lepšie a krajšie než s Ravenom, možno aj preto som cez všetky svoje protesty začal premýšľať nad tým, že by som to so Shirom predsa len skúsil.
"Kam by si chcel ísť zajtra?" prerušil ticho a tiež tok mojich myšlienok. Zamyslel som sa a prvé, čo ma napadlo, bolo kino.
"Čo hovoríš na kino? Myslím, že tam teraz dávajú jeden film, ktorý by som rád videl," podelil som sa o svoj nápad.
"Dobrý nápad. Až dorazím domov, napíšem Daichimu, či im to bude vyhovovať." Hneď ma napadlo, že to bude ako dvojité rande, ale my predsa so Shirom ešte taký vzťah nemáme. Ďalej sme viedli už len rozhovor o obyčajných, každodenných veciach. Medzitým sme dorazili k môjmu domovu.
"Ďakujem, že si so mnou šiel až domov. Bolo to oveľa lepšie, než keby som šiel sám," úprimne som sa poďakoval za ochotu, no ruky sme mali stále spojené. Otočil som sa čelom k Shirovi v momente, kedy ku mne pristúpil. Palcom voľnej ruky ma pohladil po tvári a pozeral sa mi do očí. Určite som bol červený ako paradajka, pretože mi tváre úplne horeli.
"To ja ďakujem za krásny deň. Nebudem ťa do ničoho nútiť, ale dúfam, že nad mojou ponukou popremýšľaš," Shirov úprimný úsmev bol úžasný, krásny. Bolo mi jasné, že ponukou myslí chodenie spolu.
"Určite áno," povedal som potichu a snažil sa od neho odvrátiť zrak, no nedovolil mi to. Zdvihol mi hlavu tak, aby som sa mu pozeral priamo do očí.
"Môžem ťa pobozkať?" srdce sa mi rozbúšilo ako splašené. Prečo sa ma vôbec na niečo také pýtal? Bolo mi jasné, že je ohľaduplný, ale až tak? Nevedel som, čo mám odpovedať, preto som len zatvoril oči a nechal som rozhodnutie na Shirovi. On však zaváhal len na malý okamžik. Cítil som na tvári jeho horúci dych. Ani som si neuvedomil, kedy pustil moju ruku a pritiahol si ma za pás k sebe.
Bozk bol znovu jemný a príjemný ako aj v Zoo. Shiro mal perfektne jemné pery, ktoré sa opatrne otierali o tie moje. Automaticky som mu položil ruky na ramená a bozk mu váhavo oplatil. Netrvalo to síce dlho, no keď sme sa od seba odtiahli, rýchlo som oddychoval. Dlho a v podstate ešte nikdy som nič také krásne nezažil. Ešte chvíľu sme spolu stáli v objatí, než som sa od Shira odtiahol a venoval mu nesmelý úsmev.
"Uvidíme sa teda zajtra. Daj si pozor po ceste domov," dodal som tichšie, než som rozprával normálne. Akosi ma zážitok s bozkom zasiahol viac, než by som očakával.
"Určite dám, napíšem ti ako dorazím domov," dostal som ešte drobnú pusu na tvár a sledoval ako Shiro mizne za najbližším rohom.


Vošiel som do domu a udivilo ma ticho. Vtedy som si spomenul, že rodičia nie sú doma. Tajne som dúfal, že ani brat nie je doma. Nebol som totiž psychicky pripravený na stretnutie sa s ním. Nepozorovane som sa dostal až do svojej izby. Zdalo sa, že Raven ešte nie je doma, za čo som bol nesmierne vďačný. Že som sa mýlil som zistil v momente, kedy sa otvorili dvere mojej izby a v nich stál ako boh pomsty môj brat. So strachom som cúvol, no narazil som na kraj postele.
"Takže už si si stihol nájsť nového priateľa ako som si všimol," Ravenov hlas znel hrozivo. Rozprával síce potichu a pokojne, no ja som vedel, že to je len pretvárka. Bol vytočený a ja som to vedel.
"Aj keby, teba do toho nič nie je!" pokúsil som sa odporovať, no akonáhle sa o pár krokov priblížil, automaticky som sa prikrčil.
"Čiže je predsa len pravda, že si buzerant. Myslel som si, že sa ti to páčilo len so mnou, no očividne som mal pravdu, keď som rodičom o tvojej orientácii povedal," zle sa na mňa uškrnul a pristúpil ešte o krok bližšie. Nachádzal sa tak meter odo mňa, no tým, čo povedal, ma vytočil. Narovnal som sa a vzdorovito mu pohliadol do očí.
"Všetko je to tvoja vina! Ako sa ku mne rodičia správali, že ma opustili všetci priatelia a ty! Si akurát odporný sviniar, ktorý nemá obdoby! Využil si ma, ponížil a teraz mi tu ideš niečo vyčítať?! S tebou nemám už nič spoločné, nie si môj brat! Do môjho života je ti tým pádom veľké hovno!" zvrieskol som po ňom a tváril sa hrdinsky, až kým neprerušil medzeru medzi nami a nepovalil ma na posteľ.
"Asi nevieš, s kým si zahrávaš, milý Yuki. Nezabudni, že ak budem chcieť, zničím tvoje priateľstvo a vzťah ako lusknutím prsta." Vyhrážal sa mi. On sa mi tu normálne vyhrážal, i keď dostal od rodičov zákaz približovať sa ku mne. Zrazu sa na moje pery pritisli iné, Ravenove. Spamätal som sa až keď sa mi jazykom prebojoval do úst. Pohrýzol som ho, na čo som sa svojim vydeseným pohľadom stretol s Ravenovým naštvaným. Urobil som si to ešte horšie.
"Za celú dobu si sa nič nenaučil, môj drahý Yuki." Vyhrnul mi tričko, ktorým mi zviazal ruky a začal sa ma dotýkať. Rukami, ústami a v podstate všade. Ležal som v šoku pod ním neschopný pohybu. Veď už som od neho mal mať pokoj, prečo mi to naďalej robí? Spamätalo ma až rozopínanie nohavíc.
"Nie!!" snažil som sa okolo seba kopať nohami, brániť sa a po tvárach sa mi spustili potoky sĺz. Raven ma však znovu nevnímal ako toľkokrát predtým.
"Nebráň sa, dobre vieš, že tým si svoju situáciu len zhoršuješ," upozornil ma na fakt, ktorý som si dobre pamätal. Prestal som sa brániť. Zatvoril som oči a len Ravena šeptom prosil, aby prestal. Už som s ním viac spať nechcel.

Zrazu zo mňa druhé telo zmizlo. Nepátral som po dôvode, len som sa otočil na bok a pritiahol si nohy k sebe. Nevidel som tak ani Ravena ako sa chytil s bolestným výrazom za hlavu a ani som nepočul ako sa mi potichu ospravedlnil, než opustil moju izbu. Očividne sa tento kolobeh nikdy neskončí a nebudem môcť byť šťastný s nikým iným a vlastne ani sám. Akýmsi záhadným spôsobom sa mi podarilo vyvliecť sa zo svojho trička, ktorým mi zviazal ruky a zhodil som zo seba aj nohavice so spodným prádlom. Nezniesol som už na sebe jeho dotyky, preto som sa presunul do kúpeľne, kde som na seba pustil pomaly vriacu vodu.
Nalial som si sprchového gélu na špongiu, ktorou som sa následne začal drhnúť. Nedokázal som pochopiť, čo neustále Ravena viedlo k tomu, aby sa ku mne takto správal. Nikdy som mu nič zlé neurobil, ba som ho zbožňoval. Teraz to bol však niekto úplne iný.
Keď som sa konečne odrhol, vyliezol som zo sprchy, hodil na seba pyžamo a zaliezol si do postele. Úplne som zabudol na to, že mi mal Shiro písať. Preto ma udivilo, že sa mi na stolíku rozzvonil mobil. Automaticky som sa preň načiahol a zdvihol to, keď som uvidel meno volajúceho.
"Konečne som sa ti dovolal, už som sa začínal báť, že sa ti niečo stalo. Si v poriadku?" v hlase mu znela úľava, no mne sa len do očí nahrnuli slzy pri spomienke, čo sa tu udialo.
"Shiro," zakňučal som do telefónu ako zranené mača a jemu bola moja odpoveď jasná.
"Za chvíľu som u teba," s tými slovami mi položil hovor. Odložil som telefón a skrčil sa viac pod perinu, kým som čakal na Shira. Netrvalo snáď ani 10 minút, keď zazvonil zvonček u dverí. Rýchlosťou blesku som vystrelil z postele, aby ma Raven v otvorení nepredbehol, no bolo neskoro. Keď som vybehol na chodbu, Raven už otváral vchodové dvere. Čo som však nečakal bolo, že osoba za dverami bračekovi jednu napáli priamo do nosa.
"Shiro!" prebehol som ku dverám a vtiahol ho dnu tak, aby bol z dosahu Ravena.
"Drž sa od Yukiho ďalej. Varujem ťa, ešte raz sa naňho len krivo pozrieš, ten nos ti zlomím," varoval Shiro môjho brata. Ani neviem prečo som na chvíľu Ravena ľutoval. Zaslúžil si to po tom, čo mi dnes zase urobil. Zatvoril som dvere a obišiel brata, ktorý sa držal za nos, akoby tam ani nebol.
"Poď," šeptal som, keď som chytil Shira za ruku a zaviedol ho k sebe do izby. Sadol som si na posteľ a sklonil hlavu. Nedokázal som sa naňho ani pozrieť. Počul som zvuk zatváraných dverí a následne sa posteľ vedľa mňa prehla ako si na ňu Shiro sadol.
"V poriadku? Čo sa tu stalo?" opýtal sa ma jemne, pričom si ma pritiahol do náruče a jemne hladil po chrbte. Zavrtel som hlavou, že sa o tom nechcem teraz rozprávať a on ma pochopil.
"Doma som sa dohodol, že dnes prespím u kamaráta. Nebude vadiť, keď sa prezlečiem a zostanem tu s tebou?" Shiro bol skutočne moja záchrana.
"Zostaň," poprosil som ho a on poslúchol. Než sa prezliekol, ja som si vliezol pod perinu, kde som naňho čakal. Až potom som si uvedomil, že bude spať so mnou v jednej posteli. Hneď som sa však uvoľnil, pretože Shiro nebol Raven. Nič by mi neurobil.
"Som tu, už bude všetko v poriadku." Uistil ma, že môj podarený brat sa ku mne už nedostane. Vliezol si ku mne pod perinu a ja som sa bez váhania stúlil v jeho náručí.

"Ďakujem, že si prišiel," oprel som si hlavu o Shirovo rameno. Dostal som drobnú pusu na čelo a s jemným hladením po chrbte som sa dostal až do ríše snov.




< 8. diel 10. diel >
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama