Prológ

21. března 2015 v 11:00 | Majka :3 |  Nenávidím ťa, miluješ ma?
Ahojky :D nepýtajte sa ma, čo ma to popadlo.. Jednoducho sa stalo.. Názov poviedky možno zmením, možno nie :D záleží na tom :D
Ale teraz už k poviedke :D nebudem to nejako naťahovať :D užite si to a poprosím komentáre, aby som vedela, či sa oplatí písať ďalej :DD
P.S.: kurzívou je minulosť :D

Vaša Majka~






Nikdy v živote by ma nenapadlo, že sa sem ešte niekedy vrátim a už vôbec nie, že ťa stretnem hneď prvý deň svojho príchodu. Nenávistne som sa ti pozeral do očí a ty si mi pohľad oplácal. Avšak v tvojom pohľade sa zračilo i prekvapenie zmiešané s niečím, čo som nedokázal identifikovať. Uškrniem sa a pohodím svojimi čiernymi vlasmi, ktoré mám teraz dlhšie, než boli, keď sme sa videli naposledy. Tvárou sa mi mihne tieň bolesti, ale hneď ho zaženiem a nasadím kamennú masku. Nezaslúžiš si nič viac, než moju nenávisť.

_____________________________________


"Ryosuke!" vypísknem, keď tvoja ruka pristane na mojom pozadí. "Čo to zase robíš? Už som ti hovoril, že s tým máš prestať!" nafúknem tváre a prepaľujem ťa trošičku naštvaným pohľadom.
"Yuu. Nehovor, že sa ti to nepáči!" zaiskria ti smiechom oči a mne sa do tvárí nahrnie červeň. Páči sa mi tvoja pozornosť, ale tebe to v žiadnom prípade nepriznám!
"Nepáči! Si ten najväčší úchyl, ktorého som kedy videl." tresknem dverami od skrinky, otočím sa a v momente sa vydám do svojej triedy. Za chrbtom sa ozve tvoj krásny smiech a to ma tiež prinúti k úsmevu. Dorazím do triedy, sadnem si na svoje miesto a vytiahnem knihu, do ktorej sa začítam. S učením problémy nemám, preto sa ani neobťažujem si opakovať. Vedľa mňa na stoličke pristane taška. Prekvapene zdvihnem pohľad a pootvorím ústa, keď ťa tam uvidím stáť v celej tvojej kráse.
"Č-čo to robíš?" hryznem sa do pery a zabodnem pohľad do tvojich očí.
"Čoby.. Sadám si k tebe." usmial si sa na mňa tak nádherne, že keby som stál, tak by sa mi asi v najbližšej dobe podlomili nohy. S povzdychom odtrhnem pohľad od teba a znovu sa pozriem do knihy, aj keď vôbec nemám poňatie, čo to čítam. Snažím sa ťa ignorovať, ale ide to ťažko. Stále na sebe cítim tvoj pohľad, ktorý ma mierne znervózňuje. Vydržím to až do obedovej prestávky, kedy si ťa odchytím a zatiahnem do prázdnej učebne.
"Môžeš na mňa prestať čučať?" zavrčím na znak toho, že som vážne naštvaný.
"Nie.." odpovieš mi jednoducho a ja na teba vyvalím oči.
"Čo prosím? Prečo na mňa vôbec tak nemiestne zízaš?" položím ďalšiu otázku a začnem cúvať, keď sa ku mne začneš približovať.
"Páčiš sa mi, Yuu. Veľmi." priznáš otvorene, pričom ja narazím do steny a tvoje ruky sa ocitnú vedľa mojej hlavy z každej strany, takže nemôžem uniknúť ani keď som menší.
"Ale kvôli tomu sa na mňa nemusíš stále pozerať!" snažím sa na teba mračiť, čo to ide, avšak pod tvojim pohľadom sa topím ako sneh v lete.
"Yuu.. Chceš so mnou chodiť?" vybalíš na mňa zrazu a ja zostanem čučať v nemom úžase. Srdce sa mi rozbúši ako splašené, do tvárí nahrnie červeň a netuším, čo ti na to odpovedať.
"Ja viem, že je to zvláštne, ale.." ani ťa to nenechám dopovedať.
"Áno.." pípnem potichu a skloním pohľad. Unikne mi tak tvoj nádherný úsmev, avšak už nie tvoje objatie, ktoré nasleduje pár sekúnd na to. Stúlim sa v tvojom náručí a premýšľam, do čoho som sa to zase dostal.

_______________________________


"Yuu! Neutekaj mi stále. Sľúbil som, že dnes s tebou pôjdem domov." povzdychnem si a zastavím sa. Nepodarilo sa mi utiecť pred tebou ako mnohokrát doteraz. Ani len netušíš, že mám strach o nás povedať rodičom kvôli ich reakcii.
"Mám ťa." zozadu ma objímeš a dáš mi pusu na krk, pričom sa zachvejem.
"Ryo.." opriem sa oňho a zatvorím oči. "Vážne musíme ísť k nám?" položím si ruky na tie tvoje.
"Prečo tam... Ty si im to ešte nepovedal?" otočíš si ma čelom k sebe a ja zahanbene skloním hlavu.
"Yuu, vieš predsa, že som tu stále pre teba. Spolu im to zvládneme povedať." pohladil si ma po tvári a palcom si mi prešiel po spodnej pere. Zachvel som sa očakávaním a mierne privrel očká.
"Dobre, pôjdeme k nám." povzdychnem si a očká zatvorím úplne, keď konečne ucítim tvoje pery na mojich. Rukami ťa objímem okolo krku a viac sa tak na teba natisnem. Milujem tvoje sladké bozky. Vždy sa mi z nich podlamujú nohy a srdiečko mi búši ako o závod. Asi som sa vážne zamiloval.

_______________________________


"Ryo.." zachveje sa mi hlas a musím sa hryznúť do pery, aby som nezavzdychal. Práve dnes je to rok, čo spolu chodíme a ja som sa rozhodol odovzdať sa ti celý. Mazlenie mi už dávno prestávalo stačiť. Pohnem sa proti tvojim ústam, do ktorých si vzal moje vzrušenie a zároveň viac roztiahnem nožičky, aby si si ma mohol lepšie pripraviť.
"Čo sa deje, maličký?" zavrníš mi tesne u tváre, keď opustíš moje vzrušenie a ja si ťa hneď pritiahnem pre bozk.
"Pomiluj ma, prosím." zakňučím ti do pier a môžem pocítiť tvoj úsmev.
"Ako si praješ." s tým si zo mňa prsty vytiahol a nahradil si ich niečím oveľa väčším. Stisnem povlečenie a zakňučím, ako je to zo začiatku nepríjemné, avšak po chvíli ten zvláštny pocit nahradila čistá slasť, vďaka ktorej si ma dnes už druhý raz priviedol na vrchol.
"Milujem ťa, Ryo." pošeptám, keď sa pod perinou túlim k tvojmu telu a hlavu mám položenú na tvojom ramene.
"Aj ja ťa milujem, Yuu." ucítil som pusu vo vlasoch. To bolo to posledné, než som zaspal.

_________________________________


"Čože?! To nemôžeš myslieť vážne!" zdesene som sa pozeral do tvojich očí, ktoré ma prepaľovali nenávistným pohľadom. Mal som chuť kričať, plakať, búšiť ti päsťami do hrude, ale k čomu by to bolo?
"Myslím! Mohol by si mi aspoň prestať klamať, Yuki! Priznanie je poľahčujúca okolnosť! Nechápem, ako si mi to mohol urobiť! Miloval som ťa!" hodil si po mne plyšovým medveďom, ktorého som ti dal na Valentína. Srdce sa mi začalo pomaly rozpadať na maličké kúsočky.
"A môžeš mi vysvetliť, kedy som sa s ním mal vyspať?! Keď som TO odopieral i tebe až do minulého týždňa, pretože som sa toho bál?! Keď som bol stále s tebou?!" to už som zvyšoval hlas aj ja. Tvoje slová i činy ma boleli.
"Veď práve! Mne si odopieral to, čo si jemu dal pol roka predtým! Nie som debil, Yuki! Vypadni, už ťa nechcem vidieť. Sklamal si ma." prebodol si ma pohŕdavým pohľadom a oprel sa o stenu oproti dverám.
"A-Ale.." chcel som ešte niečo povedať na svoju obhajobu, avšak ty si mi zobral poslednú možnosť.
"Nechcem už od teba nič počuť! Vypadni! SI OBYČAJNÝ KLAMÁR!" vmietol si mi naštvane do tváre a ja som toho mal akurát dosť. Prejdem tých pár krokov, ktoré nás delia a na tvojej tvári pristane moja ruka. V ten moment mi už nezadržiteľne tečú slzy z očí.
"Nemyslel som si o tebe, že uveríš každej hlúposti viac než mne! Nechápem, ako si môžeš myslieť, že by som podviedol niekoho, koho milujem! Najprv si zisti pravdu a potom odsudzuj, ale ako vidím, tak si rovnaký kretén ako ostatní! NENÁVIDÍM ŤA!!!!" zakričím a s plačom vybehnem z ich domu. Už ťa nikdy nechcem vidieť. Nikdy. Už si nenechám zlomiť srdce.

____________________________


Ešte v ten deň som odcestoval ďaleko odtiaľto. Keď sa to rodičia dozvedeli, súhlasili s mojim odjazdom a ja som im za to bol vďačný. Avšak musel som sa z určitých dôvodov vrátiť a práve teraz som ako naschvál musel naraziť do teba. Vyzeral si tiež úplne inak. Máš tvrdší výraz v tvári, nenávisť v očiach sa ti prehĺbila. Pre seba som sa uškrnul.
"Nerád ťa znovu stretávam, Ryosuke"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hatachi | 21. března 2015 v 21:57 | Reagovat

To bylo úžasné :-)
Je mi líto Yukiho, že mu Ryo nevěřil.
Jsem moc zvědavá, jak to mezi nima bude dál.
Moc se těšim na další díl ;-)

2 Týna | Web | 26. března 2015 v 9:25 | Reagovat

Vypadá to velmi zajímavě :-)
Moc se těším na pokračování.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama