Sľúbil si to, veril som ti... 1/3

1. září 2014 v 19:00 | Majka :3 |  K-pop
Aby ste sa nenudili :3 Inak sa ospravedlňujem za chyby a všetko.. Je to už nejaký ten piatok, čo bola táto poviedka napísaná :3





Skupina: Super Junior
Pairing: EunHae
Varovanie: Zatial žiadne.. Možno, že je to trochu smutné.. :3
Pozn.: Normálnym písmom je písaná prítomnosť, kurzívou minulosť..



Neverím, že som bol taký hlúpy a uveril som mu.. Ako by mohol niekto ako on milovať práve niekoho ako som ja?? Veď to len ja môžem byť taký hlúpy, že sa zamilujem do svojho najlepšieho priateľa a nakoniec mu aj priznám svoje city.. Baka! Ako ma niečo také mohlo vôbec napadnúť?? Ja a on?? Musel by byť pekný blázon, aby sa kvôli svojmu najlepšiemu priateľovi vzdal žien.. Ehm.. Potiahnem nosom, po tvári mi steká čím ďalej tým viac sĺz a spomienky mi skoro nedovolia dýchať.. Len akoby z diaľky som počul klopanie na dvere, no nebol som schopný vstať a ísť otvoriť.. O pár minút na to som sa však ocitol v niečom náručí.. "Hae.. Prosím, Hae.. Prestaň plakať... Neplač.." hovoril mi známy hlas stále dokola a to ma donútilo zdvihnúť hlavu a pozrieť sa dotyčnému do tváre.. Aj keď cez slzy to šlo len ťažko, rozoznal som tvár Leeteuka.. Zaboril som tvár do trička a plakal som ďalej.. On vedel, čo sa deje.. Len ma tuhšie objal a ja som sa rozplakal ešte viac.. Ležal som v jeho náručí a plakal.. Popravde, už mi ani nepríde trápne pred ním plakať.. Pripadá mi to, akoby to bola už bežná súčasť nášho života..
"Prečo mi to urobil?? Tak strašne to bolí.." zopakoval som vetu, ktorú odo mňa počuje každý jeden deň od onoho osudného okamžiku.. Nedal mi odpoveď, pretože ju sám nepoznal, no jeho stisk okolo mňa zosilnel a pritom ma jemne hladil po chrbte.. Vedel som, že by mi strašne rád pomohol, no sám nevedel ako.. A tak ma ukludňoval len jeho prítomnosťou.. Neviem ako a neviem ani kedy, no zaspal som..
Nedá sa povedať, že by som mal nejaký kľudný spánok, no bol oveľa kľudnejší než ktorýkoľvek za celý týždeň.. Napriek tomu som sa prebral dosť skoro a už som nemohol zaspať.. Tak som o chvíľu vstal z postele a vykúkol som na chodbu.. Nikde nikto.. Ešte všetci spali a tomu som bol rád.. Vyšiel som potichu na chodbu a kráčal som smerom do kuchyne.. Prekvapilo ma, keď som otvoril dvere a oslepil ma náhly nával svetla.. Akonáhle sa moje oči prispôsobili toľkému svetlu, zostal som hľadieť do Siwonovej prekvapenej tváre.. "Čo tu robíš tak skoro?.." spýtal sa prekvapene, no hneď na to sa na mňa usmial.. Tak som si k nemu prisadol a povzdychol si.. "Ako obvykle??" smutne na mňa pohliadol a ja som len prikývol.. "Dáš si čaj alebo kávu??" spýtal sa ma milo a ja som si pre istotu dal len čaj.. "Kamawo.." poďakoval som mu a on sa na mňa usmial.. Chvíľu na to predo mnou stál hrnček vriaceho čaju a Siwon si ku mne prisadol.. "Ešte stále ste si to medzi sebou nevyriešili??.." spýtal sa ma, pričom som usrkával z horúceho čaju.. Bolestne som privrel oči pri spomienke na náš rozchod.. "Podľa tvojho výrazu usudzujem, že ešte nie.." zamračil sa a ja som položil hrnček s čajom na stôl.. "Dobre vieš, že my dvaja ohľadne tejto veci už nemáme čo riešiť.. Keď sa so mnou rozchádzal, povedal to jasne.. A dohodli sme sa, že zabudneme na to, čo sa medzi nami stalo a náš vzťah sa vráti do starých koľají.." povzdychol som si a znovu si upil z čaju a v tom momente vošiel do kuchyne Heechul.. Prekvapene sa na nás pozrel, predsalen to bol Siwonov frajer, no už si na to mohol za ten čas zvyknúť.. Je to takto každé ráno.. Nakoniec sa však len usmial, prisadol si k Siwonovi a dal mu pusu.. Ale len takú malú, aby som sa necítil blbo.. Dopil som čaj a postavil sa na odchod, aby sa tí dvaja nemuseli toľko držať na uzde.. Už som bol skoro u dverí, keď sa za mnou ozval Siwonov hlas.. "Mali by ste si to čo najskôr vyriešiť.. Zbytočne sa obaja ničíte.. A hlavne ty.." Chcel pravdepodobne ešte niečo dodať, no ja som sa otočil naňho a nedovolil mu to.. "Pozri.. Ja viem aké je to pre mňa.. Pochybujem, že on niekedy vyronil len jednu jedinú slzu kvôli tomu rozchodu.. Dohodli sme sa, že už to vyťahovať nebudeme a ja ten sľub vážne dodržím.. Ak je jemu jedno ako veľmi trpím, mne to môže byť dvojnásobne jedno!!" zvýšil som naňho hlas a on len prekvapene zamrkal.. "Prepáč, ale viac k tomu nemám čo dodať.." otočil som sa a hneď na to som narazil do niečej hrude.. Trochu som sa zapotácal a o dva kroky cúvol.. Pozrel som sa do tváre dotyčnej osobe a v ten moment sa mi zastavil svet.. Stál tu, predo mnou, s vyjaveným výrazom a bolo na ňom vidieť, že pravdepodobne niečo z toho rozhovoru počul.. Zamračil som sa.. Vážne ma to už prestáva baviť.. "Ak to je všetko, idem si dať sprchu.." prešiel som okolo prekvapeného Eunhyuka a zavrel za sebou kuchynské dvere.. Rýchlym krokom som prešiel do svojej izby, zhrabol som zo stoličky uterák a čisté oblečenie a vletel do kúpeľne.. Nezabudol som však zamknúť, pretože mi už sem neraz vletel niektorý z chalanov a ja dneska už vážne nepotrebujem ešte také hovadiny riešiť.. Zhodil som zo seba oblečenie a vliezol si do sprchy.. Pustil som na seba skoro až vriacu vodu, no mne to nevadilo.. Ba mi to bolo viac než príjemné.. Pod kvapkami tej horúcej vody som sa však nakoniec aj tak poddal spomínaniu..



Sledoval ho.. Sledoval každý jeho pohyb, či už to bol pohyb jeho tela pri tanci alebo pohyb jeho úst pri speve.. Vedel to.. Už pred pár dňami si konečne pripustil krutú pravdu - zamiloval sa do svojho najlepšieho priateľa.. Ako alebo prečo? Toť otázky pre neho samotného neznáme.. Vedel len to, že zakaždým jeho dotykom sa v jeho bruchu rozletí snáď milión motýľov a šteklia ho tam ešte pekne dlho.. Za každým jeho pohľadom sa mu srdce šialene rozbuší a on sa bojí, že mu snáď vyskočí z tela.. Najhorší je preňho však jeho bozk.. Nie.. Nie že by mu to vadilo alebo bolo nepríjemné.. Len jednoducho keď stáli na pódiu a občas niektorý člen skupiny pobozkal iného člena kvôli fanúšičkám, pripadalo mu to zvláštne.. Nikdy, nikdy sa mu nestalo, že by jeho pobozkal práve Eunhyuk.. Mal tam na to iných adeptov, no Donghaeho názor zmenil práve ten osudný deň.. Ten deň kedy si pripustil, že ho miluje..
"Čo vám sakra tak dlho trvá?? Už sme mali byť nachystaný.. Máte dve sekundy, aby ste sa dostavili k pódiu, inak začneme bez vás.." hučal po Siwonovi s Heechulom Leeteuk, pretože už toho mal plné zuby.. Je mu nad slnko jasné, čo tam tých dvoch tak dlho zdržalo a liezlo mu to na nervy.. Aj keď sa tak milujú, majú si tie ich hrátky nechať na doma a nie na vystúpenie! Všetci už boli nastúpený a konečne sa dočkali aj tých dvoch oneskorencov.. Tí sa len zazubili a ďalej to neriešili.. Leeteuk to tentoraz prešiel len so zamračením.. O pár sekúnd na to sa už všetci členovia SUJU ocitli na pódiu a show mohla začať..
Nech sa snažil ako chcel, nedokázal od neho odtrhnúť oči.. Každý jeho pohyb poznal už pomaly naspamäť a aj keď tam okrem neho bolo ešte 12 členov skupiny, jediná osoba, ktorú sledoval bol Eunhyuk.. Za tých pár odspievaných pesničiek už dostal tri bozky - od Kibuma, Heechula a Yesunga.. Bol na to zvyklý.. Pár sekúnd spojené pery dvoch chlapcov a ich fanynky išli do mdlôb.. Niekedy sa tomu až pekne divil, ale čo už... Čo by oni pre svojich fanúšikov neurobili a im to v podstate ani neprekážalo.. Mal však z dnešného predstavenia divný pocit.. Nevedel čím to mohlo byť, no radšej to neriešil a venoval sa iným veciam.. O pár minút sa jeho predtuchy však stali skutočnosťou.. Pripadalo mu trochu divné, prečo sa zrazu Eunhyuk rozišiel jeho smerom, no prirovnal to k tomu, že asi pôjde za Sungminom stojacim kúsok od neho.. Otočil sa chrbtom k Eunhyukovi, no ani nie pár sekúnd na to sa jeho tvár ocitla v tesnej blízkosti tej jeho.. Ani poriadne nestihol zareagovať, čo sa to vlastne deje a jeho pery boli uväznené tými Eunhyukovými.. Prekvapene zamrkal a skoro zabudol ako sa dýcha.. Ešte dlho potom cítil jeho pery na tých svojich.. Vôbec nechápal, čo to doňho vošlo.. Veď on ho nikdy nepobozkal.. Tak prečo dnes áno?? Čo sa zmenilo?? "Ty si sa zbláznil?? Hovoril som ti, aby si sa o to ani len nepokúšal, no ty ma nedokážeš ani raz za život počúvnuť, že?? Chceš ho utrápiť k smrti alebo čo??" počul Donghae nahnevaný krik Siwona z chodby krátko potom ako sa vrátili domov.. "Prečo by som mal?? Bola to zábava a myslím, že to ešte zopakujem.." podľa hlasu spoznal Eunhyuka.. Nechápal o čom sa to tam tí dvaja bavia, tak prišiel tesne ku svojim dverám a odpočúval ich.. "Ty si také hovado!! Neuvedomuješ si, že mu tým len ubližuješ?? Donghae ti nič neurobil, tak ho láskavo nechaj na pokoji..!" vrátil mu to Siwon a Donghaemu došlo, že sa bavia o tom dnešnom bozku.. "Prečo by mu to malo preboha ubližovať?? Veď vy ho bozkávate stále, tak prečo by som nemohol ja? Čo je on nejaké zakázané ovocie pre mňa alebo čo??" spýtal sa prekvapene Eunhyuk.. "Mal by.." povedal mu úplne vážne Siwon a Eunhyuk už vôbec nechápal.. "Mwo??" spýtal sa ho prekvapene.. "Ty si si to ešte stále nevšimol?" spýtal sa ho neveriacky Won a Hyuk len pokýval hlavou.. "Ah.." povzdychol si Won.. "Prídeš na to.. Časom.. Len už to prosím viackrát nerob.." a s tým ich debata skončila.. Donghae zostal vyjavene pozerať pred seba a nevedel čo so sebou.. Oprel sa chrbtom o dvere a pozeral sa pred seba.. "Takže Siwon a všetci ostatný okrem Hyuka vedia, že ho milujem.. A chránia ma pred ním, aby mi neublížil.. Ah.. Prečo som sa doňho musel zamilovať??" tresol Hae hlavou o dvere, no trochu väčšou silou ako chcel a bolo to počuť pekne až na chodbu, na čo zareagoval Eunhyuk.. Okamžite vykročil smerom k jeho izbe.. Zľakol sa, že sa mu niečo stalo.. Trhnutím otvoril dvere a na zemi uvidel rozvaleného Haeho ako sa drží za hlavu.. Okamžite k nemu pribehol a kľakol si k nemu.. "Hae.. Čo sa ti preboha stalo??" spýtal sa ho vydesene a Hae naňho pomaly stočil svoj zrak.. Pomaly zabúdal ako sa dýcha, pretože jeho pohľad sa okamžite presunul na jeho pery.. "Hej, Hae.. Dýchaj!!" upozornil ho jeho priateľ a zatriasol ním.. Hae sa trochu spamätal a pokrútil hlavou... "Eh.. Prepáč.. Musel som byť zase šikovný a ako som otváral dvere, tak som si nimi pekne tresol.. Hehe.." zasmial sa nervózne Hae a Hyuk sa naňho prekvapene pozeral, no nakoniec sa rozosmial.. Hae sa zamračil.. "Čo ti je na tom také vtipné?? Mohol som sa zabiť.." preháňal zrazu Hae a Hyuk sa ešte viac rozosmial.. "No jasne.. Teba raz zabije tá tvoja šikovnosť.." povedal ironicky a ďalej sa smial.. "Hej!!" posadil sa bleskovo Hae a chcel Hyuka buchnúť po ramene, no ten sa mu úspešne vyhol.. "Heh.. Už ani trafiť ma nevieš aký si šikovný.." neprestával ho provokovať Hyuk.. Hae nafúkol tvár, do ktorej sa mu nahrnula červeň a prekrížil si ruky na hrudi.. "No fajn.. Zase som to až tak nemyslel, tak sa hneď neurážaj, hej??" postavil sa Hyuk a podal mu pomocnú ruku.. Hae sa chvíľu k ničomu nemal, no nakoniec sa naňho otočil, z mračenia sa stal úsmev a Hyukovu pomocnú ruku nakoniec prijal.. Hyuk ho však potiahol až príliš rýchlo a ako sa postavil tak sa zapotácal a keby nenarazil do Hyukovej hrude a on ho následne neobjal, asi by skončil znovu na zemi.. Pri pomyslení na to, v akej polohe sa nachádzajú sa Haemu nahrnula do tváre krv a srdce mu začalo biť ako o závod.. Pomaly sa odtiahol od Hyuka.. "Ehm.. Prepáč.. Už ma môžeš pustiť.." usmial sa naňho nervózne Hae, no nezdalo sa mu, že by Hyuk zovretie povolil.. "Nechcem.." ozvalo sa potichu z Hyukových úst a Hae prekvapene zamrkal.. "Čože??" vypadlo z neho.. "Nechcem ťa pustiť.." zadíval sa mu hlboko do očí a ani nevnímal, že medzera medzi ich tvárami sa rapídne zmenšuje.. Plne si to uvedomil až v ten moment, keď boli ich tváre pár milimetrov od seba a on pomaly zabúdal, ako sa dýcha..
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama