Rovnaký

12. září 2014 v 15:00 | Majka :3 |  Forbidden love
1. diel









Mladý Wookie stojí tvárou v tvár neznámemu chlapcovi, ktorému na perách hraje až desivý úškrn. Bojí sa ho, cíti to. Jeho vnútro spaľuje čím ďalej tým väčší pocit strachu a bezmoci. Ten chlapec... Vyzerá tak nevinne, no Wookie cíti, že pri ňom nie je v bezpečí. Zdesene vykríkne a začne cúvať, keď sa k nemu začne chlapec až nebezpečne približovať. Krvi by ste sa v ňom nedorezali, keď narazí na chladný povrch budovy a chlapec sa ocitne až nebezpečne blízko. Jeho tvár je k nemu čím ďalej tým bližšie a Wookie sa strachom prikrčí. Chlapec sa skloní k jeho uchu, Wookieho na krku zašteklí jeho horúci dych a po tele mu naskočí husia koža.
"Bojíš sa ma?" zaznel jeho zamatový hlások a Wookie skoro zabudol ako sa dýcha. Ten jeho hlas. Krajší ešte asi nikdy v živote nepočul. Ak by ho bol stretol v inej situácii, možno by sa doňho dokázal aj zamilovať.
"J-ja..." než však stihne odpovedať, znovu ho preruší chlapcov hlas.
"Mal by si.." prehlási až ľadovým hlasom a Wookieho telíčkom prejde nepríjemný mráz. Chlapec sa od neho odtiahol a pozrel sa mu do očí. Z očí staršieho chlapca sršali nebezpečné plamienky. Než stihol Wookie akokoľvek zareagovať, chlapec mu kolenom vrazil do brucha. Zalapal po dychu a padol na kolená. Do očí sa mu tisli slzy. Tá bolesť bola neznesiteľná. Zdvihol zrak a ich pohľady sa znovu stretli. Keď starší chlapec vo Wookieho očiach uvidel ten nepopísateľný pocit bezmoci a strachu, jeho úškrn sa ešte viac rozšíril. Pristúpil k nemu, kľakol si a zdvihol jeho tvár do úrovne tej svojej, aby mu videl do očí.
"Ešte sme spolu neskončili, Ryeowookie..!" zašeptal zmyselne tesne predtým, než zmizol v nekonečnej temnote.



"Vuáh.." skríkol zdesene Wookie a posadil sa. Hrudník sa mu dvíhal v až neprirodzene rýchlom tempe, dych sa mu zadrhával a oči mu tikali z miesta na miesto. Rukou si prešiel po spotenom čele, zašiel si ňou až do svojich jemných hnedých vláskov, ktoré boli momentálne celé spotené a hlasno si povzdychol.
"Už znovu ten sen.. Však to už ani nie je normálne. To je tento týždeň už piaty krát, čo sa mi sníva ten istý sen." pokrútil nad tým hlavou a sekol sebou znovu do postele. Otočil hlavu na bok a pozrel sa na hodiny. 3:48. Ešte je skoro, ešte môže spať. Znovu sa otočil na bok a zatvoril oči. Od tej chvíle sa na posteli len prehadzoval a bolo preňho priam nemožné zaspať.
"Dofrasa.." naštval sa už po dlhej dobe Wookie a posadil sa na posteli. Pozrel sa na hodiny a zamračil sa. Bolo len niečo málo po piatej hodine a on už zaspať nemohol.
"Aish!" vyšlo z neho a naštvane sa vyhrabal z postele. Trochu sa popreťahoval, zívol si a pretrel svoje unavené oči.
"Kvôli tomu debilnému snu som tento týždeň skoro vôbec nespal.. Až toho chlapa z môjho sna stretnem, tak ho zabijem! Takto ma týrať! No.. Ešteže je už piatok a ja sa konečne prespím zajtra." utešil sa nakoniec a potichu sa rozišiel dole do kuchyne. Tam sa k jeho prekvapeniu svietilo. Vstúpil do miestnosti a jeho zrak spočinul na osobe sediacej na stoličke s hrnčekom vriacej - pravdepodobne - kávy v ruke.
"Mami?" prekvapene zamrkal Wookie a posadil sa k nej. Tá sa naňho vystrašene pozrela, no akonáhle zistila, kto že ju tak vydesil, vydýchla si a usmiala sa.
"Ah, Ryeowookie. Vydesil si ma. Čo tu robíš tak skoro ráno? Mal by si ešte spať." povedala starostlivým hlasom a pohladila chlapca po tvári. Ten zavrel oči a pritisol sa k jej hrejivej dlani.
"Už nemôžem spať. Tak som myslel, že si aspoň urobím raňajky a horúce kakao a to ma preberie." otvoril oči a usmial sa. Jeho mama sa musela zasmiať. Z chlapca sediaceho pred ňou je už stredoškolák, no niektoré jeho detské zvyky sa nezmenia. Kakao. Ten nápoj pije už od nepamäti a ona sa diví, že mu z neho ešte nedošlo zle. Ale tak čo. Je to jej malý Wookie a ona ho miluje takého aký je. Hlavne že je to slušný a dobre vychovaný chlapec.
"Ah ty moje malé trdlo. Tak ja ti teda niečo pripravím, dobre?" usmiala sa na svojho syna a tomu sa rozžiarili očká.
"Ňúúú.. Ďakujem mami. Si ten najúžasnejší človek na svete." zachichotal sa Wookie a úsmev na tvári jeho matky sa ešte viac rozšíril. Ten chlapec je tak sladký. Ako by jemu dokázal niekto odolať? Tomu jeho večnému žiarivému úsmevu, tým rozžiareným očkám a hlavne jeho anjelsky dokonalej tváričke.
"A ja som akože zostal kde?" prehlásil niekto vážnym hlasom tesne u Wookieho uška. Ten zdesene vypískol a skoro spadol zo stoličky, ak by ho však osoba stojaca za ním nezadržala.
"Čo to robíš ty trdlo?" zasmial sa jeho otec a s ním aj jeho mamka. Wookie sa zamračil a nafúkol tváričky. Momentálne jeho výraz zodpovedal výrazu 5-ročného dieťaťa, ktorému zobrali lízatko.
"Tati!" okríkol ho, no ten sa rozosmial ešte viac.
"Mami, on mi robí stále zle! Povedz mu niečo!" obrátil sa teda na svoju matku s prosbou v očiach, no ani tá mu pomôcť nechcela.
"Tak fajn. Však ja vám to ešte oplatím." oznámil svojim rodičom a na jeho tvári sa usídlil diabolský úškrn. Jeho rodičom to pripadalo, akoby ho to naučil samotný Kyuhyun.
"No dobre. Miláčik, sadni si. Ja nám zatiaľ urobím raňajky." usmiala sa na oboch Wookieho mama a obaja jej na to len prikývli. Pokým jeho matka pripravovala raňajky, on sa s otcom bavil o škole a o bežných veciach, o ktorých sa nemajú väčšinou čas baviť.
"A čo diečatá?" spýtal sa ho znenazdania otec a Wookie pred seba vyprskol kakao, ktoré momentálne pil.
"Č-čože?" vyhŕkol Wookie a vydesene sa pozrel na svojho otca.
"No. Však ty vieš ako to myslím. Máš už 17 a ešte som si nevšimol, že by si sa s nejakým dievčaťom bavil. Stále si len s Kyuom a ostatnými chalanmi. Alebo je u teba niečo inak? Žeby... Si bol na chlapcov?" pozdvihol jeho otec jedno obočie a Wookie sebou skoro sekol o zem.
"TATI!" "ZLATO!" ozvalo sa dvojhlasne a Wookieho otec sa zasmial.
"Ale však vieš, že som to tak nemyslel." rozosmial sa ešte viac, no Wookie sa zamračil a trochu posmutnel.
"Keby si ty len vedel.." pomyslel si a smutne si povzdychol. Položil hrnček od dopitého kakaa na stôl, postavil sa a otočil sa na odchod.
"Idem sa ja už pomaly nachystať. Je už dosť hodín a čo nevidieť pre mňa prídu chalani." oboznámil svojich rodičov a už ho v kuchyni nebolo. Okamžite zamieril do kúpeľne, kde zo seba zhodil oblečenie a vliezol si do sprchy. Pustil vodu a nechal na seba dopadať horúce kvapky vody, ktoré ho nadmieru ukľudňovali. Mysľou sa vrátil späť k dnešnému ránu a na perách sa mu objavil smutný úsmev. To je na ňom až tak vidieť, že je "iný"? Nevedel dôvod, prečo to tak je. No nech sa na to pozeral z akéhokoľvek pohľadu, opačné pohlavie ho nikdy nejako zvlášť nepriťahovalo. Nikto to na ňom však nikdy nepoznal. Nevedeli to dokonca ani jeho najlepší priatelia. Dôvod? Bál sa.
Bál sa, že po tom, čo by sa dozvedeli o jeho orientácii, všetci do jedného by ho opustili. Síce on sám tomu veľmi neveril, pretože mal úžasných priateľov, ktorý pri ňom stáli v každom prípade, no aj tak tu bolo to "čo keď...". Radšej nad tým už prestal premýšľať, poriadne sa osprchoval, vyliezol zo sprchy a osušil sa. Potom si uterák obmotal okolo pasu a išiel sa do svojej izby prezliecť.
Presne v ten moment, keď si do ruky zobral školskú tašku, zazvonil zvonček u dverí. Zbehol dole schodmi, na chodbe sa obul, ešte zakričal niečo v tom zmysle, že už ide a zmizol niekde za dverami.
"No to ti to ale dneska trvalo." zamračil sa Kyu a prehliadol si staršieho chlapca.
"Eh.. No tak nejako som si to dneska nevypočítal a zdržal sa so sprchovaním viac než by bolo potreba." zasmial sa Wookie a nervózne prešliapol. Kyu sa naňho chvíľu len tak pozeral, no nakoniec len pokrútil hlavou a usmial sa na svojho priateľa.
"No tak teda už poďme, nech to do tej školy ešte dneska stihneme včas." buchol ho Kyu po ramene a vykročil smer škola. Wookie len prekvapene zamrkal, no potom sa za ním rozbehol, lebo sa mu tak nejako začal strácať z dohľadu. Nakoniec ho na konci ulice konečne dobehol.
"Počuj Wookie. Ty si dneska nejaký spomalený. Deje sa niečo?" spýtal sa ho starostlivo Kyu, no Wookie mu neodpovedal. Bol až príliš zahĺbený vo svojich myšlienkach. Prebralo ho až zatrasenie ramenom.
"Eh, čo? Hovoril si niečo, Kyu?" spýtal sa ho menší hnedovlások a Kyu sa zamračil.
"Tak a dosť. Okamžite mi vyklop, čo sa s tebou deje. Som predsa tvoj priateľ a očakávam, že mi budeš natoľko dôverovať, že mi svoj problém povieš. Takže. O čo to tu teda ide?" spýtal sa ho nakoniec s úsmevom a aj s Wookiem po svojom boku vykročil znovu smerom ku škole. Wookie premýšľal, či mu to povedať alebo nie, a keď povedať, tak ako. Vzhliadol smerom k jeho mladšiemu kamarátovi, ktorý sa naňho žiarivo usmieval a čakal, čo z neho vypadne. Wookie si povzdychol a svoj zrak uprel smerom dole - na chodník.
"J-ja. Dnes sa mi znovu sníval ten sen." povedal, no ani za svet nevedel, ako pokračovať.
"Ale to nie je všetko, že?" spýtal sa Kyu a Wookie len nepatrne prikývol.
"Ja... Ako by si reagoval na to, ak by som ti povedal, že..." na moment sa odmlčal a zhlboka sa nadýchol, než dopovedal celú vetu.
"Že nie som tak úplne normálny. Že som.. Iný." dodal a so strachom z Kyuovej reakcie sa pozrel na chlapca kráčajúceho vedľa seba. Tomu chvíľu nedochádzal význam Wookieho slov a stále sa priblblo usmieval. No v ten moment, ako mu docvakol pravý význam tých slov sa zastavil a zostal zarazene hľadieť do Wookieho ustrašenej tváričky.
"K-Kyu.. P-prepáč, ja som.." ani to však nestihol dopovedať a Kyu sa rozosmial. Wookie naňho zostal prekvapene hľadieť a vôbec nechápal, čo sa to s jeho kamarátom stalo.
"Kyu?" vyšlo z neho vystrašeným hláskom. Kyu sa prestal smiať a už len s úsmevom na perách prišiel k Wookiemu a objal ho. Tomu sa prekvapením rozšírili zorničky a zostal tam len tak stáť v Kyuovom objatí.
"Ty si naše malé trdielko Wookie, vieš o tom?" znovu sa zasmial mladší chlapec a trochu sa od svojho kamaráta odtiahol.
"Nikdy by som si nepomyslel, že by si práve ty mohol byť rovnaký ako ja." povedal mu akoby nič a postrapatil staršiemu chlapcovi vlásky. Ten naňho zostal šokovane pozerať.
"Takže.. Ty.." nedokázal zo seba Wookie vysúkať jednu jedinú zrozumiteľnú vetu.
"Áno.. Aj ja som na chalanov." usmial sa Kyu a objal vykoľajeného Wookieho okolo ramien.
"Rozobrali sme zaujímavú tému, ale bohužiaľ sa musíme dostaviť do školy, inak nás zabijú." prehlásil Kyu a Wookie mu na to len prikývol. A od tej doby bol mimo. Po celú školu premýšľal len nad svojim snom, jeho rodičmi, jeho orientácii a rozhovore s Kyuhyunom. Zo školy dnes išiel výnimočne sám, pretože chalani išli kvôli niečomu k Eunhyukovi, no on to radšej pre dnešný deň vynechal. Bol dosť mimo, nepotreboval sa dozvedieť ešte niečo šokujúce. Pre dnešný deň to už stačilo.
Už sa nemohol dočkať toho ako sa vráti domov, vyjde tých pár schodov, vojde do svojej izby, sekne sebou do postele a konečne sa po tom únavnom týždni prespí.
Onedlho už bol pred svojim domom, otvoril bránku, prešiel chodníčkom až ku vchodovým dverám, ktoré následne odomkol a vošiel do priestorov domu.
"Som doma." zakričal, keď z kuchyne ucítil sladkú vôňu palaciniek. Bolo mu jasné, že rodičia sú doma.
"Ahoj zlatko. Poď prosím ťa sem na moment. Máme pre teba prekvapenie." zavolala naňho šťastným hlasom jeho mama a Wookie sa zamračil.
"Prekvapenie? Tak prečo mám pocit, že do tej miestnosti nechcem vstúpiť?"pomyslel si, no nahlas nič nepovedal a tichým krokom sa vydal smerom do kuchyne. Akonáhle však vošiel, nastal preňho neuveriteľný šok.
"Tak Ryeowookie, toto je tvoja teta a jej syn Yesung. Kvôli určitým okolnostiam u nás budú od dnešného dňa bývať." usmievala sa naňho stále jeho mama, pričom nezabudla kontrolovať palacinky. Wookieho to však nejako zvlášť nezaujímalo. Zaujímal ho jedine ten chlapec. Chlapec, ktorý sa výzorovo úplne zhodoval s tým, ktorý už týždeň v kuse vystupoval v jeho snoch. Chlapec, ktorý vyzeral tak nevinne a pritom nevinný vôbec nebol. Chlapec, ktorý ho určitým spôsobom zaujal. Chlapec, ktorý zmení jeho dokonalý život úplne naopak.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hatachi | 15. září 2014 v 21:18 | Reagovat

Bude Yesung opravdu takový, jako v tom snu?
Moc se těšim a netrpělivě čekam na další díl.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama