3. kapitola

5. září 2014 v 19:00 | Majka :3 |  Náhodný príbeh
3. kapitola :3







(Masaki)

Do domu vletím ako namydlený blesk, vyzujem topánky a po rýchlom pozdrave sa zatvorím v izbe. Spustím notebook a čakám, kým sa nakopne, zatiaľ čo sa prezliekam. Zadám heslo a už prezlečený sadnem na stoličku. S detským nadšením otvorím svoje obľúbené stránky, kde sa už stihlo objaviť pár článkov a medzi nimi aj moja milovaná poviedka. Zo začiatku sa mi nepáčila, celkom som ju nechápal, ale čím viac dielov vyšlo, tým viac vecí sa v nej objasňovalo a ja som začal všetko chápať. A od tej doby tam píšem minimálne 10 riadkové komentáre a netrpezlivo čakám na nové diely. Škoda je len tá, že autor má rozpísaných viac poviedok, a preto vychádza každý deň v týždni jeden diel nejakej poviedky a cez víkendy zvyknú pribúdať aj jednorázovky alebo len nejaké krátke poviedky. Tiež tam dosť pridáva MV-čka, pesničky, fotky a ja s radosťou zisťujem, že máme radi rovnaký štýl hudby, skoro všetky tie isté skupiny a to sa mi všetko páči. Rád si počítam aj o jeho zážitkoch, o ktorých sa občas zmieni, ale to len vtedy, keď nemá čo robiť. Priznávam, že by som ho chcel spoznať, ale nemám odvahu mu napísať, i keď tam má zverejnený e-mail. Povzdychnem si a pustím sa do čítania nového dielu poviedky. Musím uznať, že dej má skvelý. Všetko sa točí okolo mafiánskeho sveta, do ktorého je nešťastnou náhodou zatiahnutých pár nevinných ľudí a medzi nimi aj jeden nevinný chlapec. Aj keď je to len poviedka, je mi ho strašne ľúto. Veci, ktoré mu tam stvárali, by som nikdy nechcel zažiť. Ale príbeh už sa blíži ku koncu, preto sa všetko pomaly obracia k lepšiemu a ten nevinný chlapec si pomaly nachádza cestu ku srdcu hlavného hrdinu. Som za to úprimne rád, mám rád šťastné konce, i keď v živote šťastné konce neexistujú.
Dočítam nový diel, okomentujem ho pekne dlhým komentárom (prvým!!) a prejdem si ešte pár, dnes pridaných, článkov. Už chcem stránky opustiť, keď ma do očí udrie hrubo vytlačená veta "SŤAHUJEME SA.". Prekvapene otvorím ústa a otvorím článok, kde sa o tom snáď dočítam viac. Oči sa mi rozšíria údivom, keď uvidím, kam sa sťahuje. Veď on sa presťahoval sem, kde žijem aj ja! Srdce sa mi rozbúši ako splašené, keď si uvedomím, že ho pokojne môžem stretávať a ani o tom neviem! Opriem sa o operadlo stoličky a usmejem sa. Mám možnosť sa s ním stretnúť. Asi mu konečne napíšem. S novým odhodlaním sa vrátim na hlavnú stránku, kde sa len pred pár minútami objavil nový článok.
Názov mi nič nehovorí, ale chcem o ňom vedieť čo najviac, preto článok otvorím a pustím sa do čítania. si v polovici textu sa zarazím a z pier mi zmizne úsmev. Píše tam totiž, že je na novej škole síce len deň, ale už sa stihol zamilovať. Ramená mi poklesnú a stránku radšej zruším bez toho, aby som článok dočítal. Avšak keby som si v ten moment dal dohromady súvislosti, bol by som viac pripravený na udalosti nasledujúcich týždňov.

_______________________


Druhý deň vyrazím do školy plný nadšenia. I keď mi je stále smutno z toho, že môj internetový idol sa do niekoho zamiloval, život ide ďalej.
"Sááákííí!!!" skočí mi na chrbát to pojašené trdlo, ktoré ešte stále nosí titul Môj najlepší kamarát.
"Ešte raz na mňa takto skočíš a bude ťa zdraviť môj chudáčik duch." chytím ho za nohy, aby to mňa nespadol a pokračujem s ním do školy. Zrazu mám pocit, že nás niekto sleduje, preto zdvihnem pohľad a stretnem sa s prenikavým pohľadom zelených očí. Do tváre sa mi nahrnie červeň a rýchlo uhnem pohľadom. Nevšimnem si tak, že okrem môjho nového spolužiaka ma sledoval i niekto iný.
"Ale prosím ťa, to si hovoril minule aj predminule a tiež predtým." vlepí mi so smiechom pusu na tvár a s chichotaním zo mňa zoskočí. Keby to nebol môj najlepší kamarát, tak by som povedal, že spolu chodíme. Z pohľadu niekoho, kto nás nepozná, to tak aj vyzerať musí.
"Hmm, ale uvidíš, že sa to raz stane skutočnosťou!" nafúknem tváre a než stihnem čokoľvek iné povedať, podarí sa mi do niekoho vraziť.
"Prepáč, nevšimol...." zarazím sa, keď pred sebou uvidím toho inteligenta, ktorý ma už pár mesiacov naháňa a chce, aby som s ním chodil.
"Hneď z rána do mňa takto vraziť. Viem, že som ti chýbal, zlatíčko." usmeje sa na mňa a mne vyletí obočie hore prekvapením.
"Už zase si hulil, ty vypelíchaná veverička?" obídem ho a pokračujem v ceste do školy. Síce mi nálada trochu poklesla, keďže zrážka s blbcom je nebezpečná, ale ona sa mi za chvíľu vráti. Hlavne, keď ma prestane prenasledovať a pre dnešok ho už neuvidím.
"To si ho dnes pekne schladil hneď zrána." dobehne ma so smiechom Aki a ja len pretočím oči.
"Keď je hlupák, tak je to jeho problém." pokrčím ramenami a vojdem do školy, kde idem rovno do šatne a prezujem sa.
"A čo inak včera? Stihol si dať ako prvý komentár?" štuchne do mňa prstom Aki a ja sa musím sám pre seba uškrnúť.
"Samozrejme, som predsa najlepší." hodím si tašku cez rameno a čakám, kým sa aj to trdlo prezuje.
"Ale netváriš sa tak nadšene ako každý deň po tom, čo si prečítaš jeho články." postaví sa a spolu sa vydáme do triedy. Na chvíľu sa sám seba pýtam, prečo musí byť taký všímavý. Málinko posmutniem a uhnem pohľadom.
"Pridal článok s tým, že sa sťahuje. Zistil som, že sa sťahuje do nášho mesta a keď som sa odhodlal, že mu napíšem, tak som objavil nový článok, kde napísal, že hneď prvý deň v novej škole sa stihol zamilovať." povzdychnem si, keď mu všetko poviem a smutne naňho pohliadnem. Aki vie, že som toho, kto píše články na ten blog, mal veľmi rád.
"To znie zaujímavo. Neboj, Saki. Všetko bude v poriadku a čo vieš. Možno tvoj idol chodí k nám na školu a zamiloval sa práve do teba." mrkne na mňa a k tomu pridá šibalský úsmev. Keby sme v ten moment vedeli, ako je blízko k pravde...!



(Satoru)

"Prečo to už nevzdáš, keď je očividné, že ten ťa nechce?" zaznie otázka zo strany mojich priateľov. Stočím svoj pohľad na Shujiho, ktorý otázku položil.
"Vážne sa mi páči a rád ho provokujem. Možno máš pravdu, že by som mal prestať, ale zábava ešte ani nezačala." pousmejem sa a vydám sa s nimi do školy. Pravdou je, že som vždy len vtipkoval, ale asi je načase začať brať veci vážne. Je síce málo pravdepodobné, že mi to s ním vyjde, ale prečo sa chvíľu nepohrať? Bude to o to väčšia zábava, že v tom nie som sám. S tými myšlienkami pohliadnem na dve osoby, ktoré všetko sledovali a momentálne idú kúsok za nami. Tie pohľady dobre poznám. A začínam mať taký pocit, že tu ešte budú veľké problémy.
Asi je mi Masakiho aj trochu ľúto, pretože....

Dneškom hra začína.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama