1. kapitola

3. září 2014 v 19:00 | Majka :3 |  Náhodný príbeh
1. kapitola :3







(Masaki)

"Masaki, ty ešte nevstávaš?" ozve sa mamin prekvapený hlas od dverí. Donúti ma to otočiť sa na druhý bok, pootvoriť oči a vyhľadať nimi na stolíku mobil.
"Do riti! Zaspal som!" zdesil som sa, keď hodiny ukázali skoro pol ôsmej. Okamžite som bol na nohách a začal pobehovať po izbe ako splašená sliepka, len aby som dohnal stratený čas. Veci na oblečenie boli už nachystané v kúpeľni, tak som hodil rýchlu sprchu, umyl si zuby, obliekol sa, popadol tašku a bez raňajok len s pozdravom vybehol z domu. Ešteže nebývame ďaleko od školy, inak by som to za tých desať minút, ktoré mi zostávali, nestihol.
"Masaki! Už som si myslel, že neprídeš do školy." privítal ma s úsmevom môj najlepší kamarát Aki.
"Nie. Po prvý krát v živote som zaspal." znavene som sa zviezol na stoličku a položil hlavu na stôl.
"Nehovor. A to je ako možné? Veď ty tu bývaš ráno pomaly prvý!" uškŕňal sa na mňa. Našpúlil som pery a urazene si ho premeral.
"Keď on má tak úžasné príbehy..." posťažoval som sa. Aki prekvapene pozdvihol obočie a hneď na to vybuchol smiechom.
"Môžem vedieť, čo je vám také smiešne, pán Hasegawa?" vošla do triedy učiteľka s pozdvihnutým obočím.
"Masaki zaspal." prezradil jej, pokrčil ramenami a sadol si vedľa mňa, pričom ignoroval môj vražedný pohľad.
"A to vám prišlo také vtipné?" neprestala sa v tom rýpať a ja som hodil po Akim varovným pohľadom.
"On k tomu mal ale tak absurdný dôvod, že....." nestihol to dopovedať, pretože som ho obdaril pohlavkom. Pohliadol na mňa ublíženým pohľadom, no ja som pokrútil hlavou a otočil sa od neho s tým, že ma to nezaujíma. Učiteľka nad nami pokývala hlavou a ďalej to nekomentovala. Na naše dohadovanie bola za tie dva roky na strednej zvyknutá.
"Prepáč." ozvalo sa od neho asi v polovici hodiny a donútilo ma to pousmiať sa.
"Nič sa nestalo, len ťa prosím.. Nabudúce si drž jazyk za zubami, hej?" mrkol som naňho a jeho šťastný úsmev a prikyvovanie ma uistilo o tom, že to dodrží. Aspoň na chvíľu. Vtom sa ozvalo zaklopanie na dvere. Zvedavo som zdvihol pohľad a keď vstúpil riaditeľ, okamžite som sa aj so zbytkom triedy postavil. Kývol rukou, že si môžeme sadnúť a o niečom sa začal dohadovať s našou triednou. Popravde ma to vôbec nezaujímalo, tak som si len niečo začal kresliť do skicára. Zaujali ma až slová triednej.
"Deti, odo dneška máme nového žiaka. Môžeš sa nám predstaviť?" otočila sa na chlapca stojaceho vedľa nej a to ma donútilo zdvihnúť hlavu a prezrieť si nášho nového spolužiaka. Sánka mi skoro spadla až niekam na zem, oči odkotúľali na druhý koniec miestnosti a udivilo ma, že mi nezačali tiecť sliny. Pred tabuľou stál chlapec mimimálne tak o hlavu vyšší odo mňa. Hnedé vlasy ostrihané do postupna, ktoré na slnku mali trochu červenkastý odtieň, mu siahali po ramená. Ofina mu spadala do očí, no bolo vidieť, že si našu triedu premeriava pohŕdavým pohľadom. Krásnym, zeleným pohľadom. A tie jeho pery.... Dosť! Kriste pane, určite je to nejaký arogantný idiot a ja sa tu nad ním vzrušujem! Už by som mal tie poviedky prestať čítať, lebo mi z nich špliecha na maják.
"Volám sa Keichi Sato. Dúfam, že spolu budeme vychádzať." prehovoril, no dal nám jasne najavo, že z neho viac nedostaneme. Avšak ten jeho hlas.... Do riti! Stačí! Nebudem sa tu rozplývať nad nejakým namysleným frajerom, ktorý si o sebe ktovie čo myslí! Musí sa však nechať, že pekným frajerom. Tresol som hlavou o stôl a uškrnul sa. Zazvonilo na prestávku a ja som toho okamžite využil. Vystrelil som z miesta, akoby za mnou horelo a vyletel na chodbu. To, že som niečo také nemal robiť mi došlo vo chvíli, keď som vrazil do niečej hrude. O dva kroky som cúvol, chytil sa za hlavu a pozrel sa dotyčnému do tváre. Huba mi dnes už skoro druhý krát skončila na zemi, keď sa predo mnou objavil neznámy krásavec.
"Uhm.. Prepáč. Nevšimol som si, že tu niekto je." vykoktal som zo seba a uhol pohľadom.
"V poriadku. Myslím, že by si si ma nevšimol, keď si tak letel." usmial sa a pocuchal mi vlasy.
"Rád by som sa s tebou ešte rozprával, ale musím za bratom. Niekedy sa za tebou však zastavím." mrkol na mňa a zmizol v MOJEJ triede. Čože?! Počkať! Povedal bratom? Neviem o nikom, kto by mal tak sexy brata.. Jedine.. Žeby.... Vyvalil som oči prekvapením a nakukol do triedy, len aby som sa presvedčil, že moje úvahy boli správne. Ten sexy chalan, do ktorého som vrazil, je bratom toho... Toho.. Namachrovaného, arogantného, neinteligentého frajerka! Aký je ten svet nespravodlivý. Musí to s ním mať ťažké. Vydedukujem a pokrčím ramenami.
"Koho to tu sleduješ, krpec?" ozvalo sa za mnou pobavene. Povzdychol som si a otočil sa čelom k tým trom inteligentom, ktorí mi ani za svet nedajú pokoj.
"Nikoho pre teba dôležitého, Satoru." odsekol som.
"Nebuď drzý.." zavrčal a natisol sa ku mne, čím som zostal uväznený medzi ním a stenou.
"Už poznáš odpoveď na moju otázku?" zavrnel mi do ucha, z čoho mi naskákala husia koža a otriasol som sa.
"Povedal som ti, že s tebou chodiť nikdy nebudem!" vmietol som mu do tváre.



(Keichi)

Nenávidel som sťahovanie! Za tento rok to bude už tretia škola! Ževraj posledný krát! No jasne! To hovoria vždy, a keď už si zvyknem na nových spolužiakov a všetko okolo, ohlásia zase odjazd! Mám toho akurát tak po krk! Rozhodol som sa, že na tejto škole už si priateľov a už vôbec nie lásku hľadať nebudem! Nech sa pre mňa za mňa aj rozkrájajú!
Vo svojej novej triede po všetkých prejdem opovrhujúcim pohľadom, ktorý som vypiloval do dokonalosti. Predstavím sa a zamierim do poslednej lavice u okna, kde nikto nesedí. Super. Nebudem sa musieť s nikým otravovať, i keď som si istý, že cez prestávku sa na mňa všetci zosypú ako osy na med. A mal som pravdu. Nemohol som sa ich vôbec zbaviť a pokladali mi tak primitívne otázky, že som mal chuť sa im vysmiať do tvárí. Udržal som si však vážnu tvár, ale len do doby, pokým ku mne nedobehol nejaký rozjarený chalan a nezačal tam na mňa sypať kdejaké informácie. Pohliadol som naňho pohľadom alá "Jebe ti?" a pozdvihol obočie.
"Nemáš byť v liečebni?" vyšlo zo mňa po dlhej dobe a on sa zarazil.
"Wáááááu! Ono to rozpráva! Sláva! Vyveste vlajky a tri dni oslavujte!" zahučí na celú triedu a ja sa musím uškrnúť.
"Ale nie, prepáč. Som Aki Hasegawa. Teší ma." podal mi ruku, na ktorú som zostal váhavo pozerať. Nakoniec som si však povzdychol a jeho ruku prijal. Bol zo všetkých najneodbytnejší.
"Keichi Sato. Neteší ma." víťazne som sa naňho uškrnul a všimol si, že veľa ľudí pri mojej lavici už nezostalo.
"Ahoj braček! Aká bola prvá hodina v novej triede? Už si sa so všetkými zoznámil?" prirútil sa ku mne môj milovaný braček a postrapatil mi vlasy. Hodil som po ňom vražedným pohľadom a začal sa upravovať.
"Nie. Zabudol si, čo som ti doma hovoril?" zavrčím naňho a otočím sa k oknu. Odmietam sa s ním tu o tom baviť.
"Ale notak! Už je to vážne naposledy, tak by si mal prestať trucovať." sadol si vedľa mňa na voľnú stoličku a oprel si hlavu o ruku. Otočil som sa naňho a pevne sa mu zahľadel do očí.
"Som zvedavý!" Očami sa zastavím pri dverách a opovrhujúco sa uškrniem.
"Tak my tu máme buzničky?" pohodím hlavou ku dverám. Aki, či ako že sa to volá, sa otočí tým smerom a zdesene vyvalí oči.
"Masaki!" skríkne a rozbehne sa ku dverám. Brat po mne hodí vražedným pohľadom a rýchlym krokom sa vydá za Akim.



(Masaki)

"Myslím, že by to stačilo!" zavrčí mi Satoru do tváre. "Budeme spolu chodiť či už chceš alebo nie!" vmiesi sa mi kolenom medzi nohy a nešetrne zatlačí, pričom skoro vykríknem bolesťou. Ten hajzlík.......!
"Satoru! Pusti ho!" počujem zajačať Akiho.
"Prečo by som mal púšťať svojho miláčika? Len som sa za ním prišiel pozrieť, že?" slizsko sa na mňa usmeje a ja sa pokúsim mu vytrhnúť. Bezúspešne.
"Nie som tvoj miláčik a už vôbec s tebou nebudem chodiť, ty nechutný inteligent!" prskol som mu do tváre. Rysy tváre mu stvrdli a napriahol sa k úderu. Zatvoril som oči a čakal na ranu, no žiadna neprišla a Satoruho telo zo mňa tiež po chvíli zmizlo.
"Myslím, že to by stačilo." zavrčal niekto a keď som zdvihol hlavu, moje oči sa stretli s tými krásnymi, no opovrhujúcimi zelenými môjho nového spolužiaka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama